Prvý ročník konferencie REDOX Odpadový summit bol nabitý prezentáciami odborníkov
Prvý ročník konferencie REDOX Odpadový summit bol nabitý prezentáciami odborníkov
Prvý ročník konferencie o odpadoch Odpadový summit 2024, ktorá sa konala 25. apríla v priestoroch Jurkovičovej teplárne v Bratislave, priniesol množstvo tém, ktoré nielen v súčasnosti, ale už niekoľko rokov rezonujú v odpadovom hospodárstve. Téma „Ako vniesť do nakladania s odpadmi už naozaj poriadok“ podnietila množstvo zaujímavých prednášok a tém v danej problematike.
Konferencia o odpadoch, kde by sa mohli slobodne vyjadrovať či už podnikatelia v odpadovom hospodárstve, samosprávy, štát, či rôzne organizácie na Slovensku, chýba. Prvý ročník Odpadového summitu tak vyplnil dieru na trhu a účasť hostí to len potvrdila. Prítomným sa na začiatku prihovoril organizátor podujatia a majiteľ spoločnosti REDOX, Roman Malček.
„Je to pokus vytvoriť neutrálny priestor pre relevantných hráčov na trhu s odpadmi. Myslím si, že takáto akcia na Slovensku chýba, a práve takéto podujatie je priestor, kde sa môže uskutočniť absolútne otvorená diskusia,“ privítal plnú sálu Roman Malček. A je naozaj o čom diskutovať. Už niekoľko rokov panuje v nakladaní s odpadmi zmätok a mnohé legislatívne zmeny, ktoré mali platiť, sa stále presúvajú či odkladajú. Samozrejme, zmeny sa dejú či nedejú aj v závislosti od vládnucej garnitúry, avšak, mnohé povinnosti nám vyplývajú z členstva v Európskej únii a zo záväzkov ,ktoré sme prijali v prístupových zmluvách. V takomto neporiadku nie je možné plánovať akékoľvek investície v odpadovom hospodárstve na viac ako dva roky dopredu ,čo spôsobuje veľkú nestabilitu trhu a značné škody všetkým zúčastneným subjektom na trhu.
Podľa organizátora nevládne neporiadok v odpadoch ako takých, problémom je skôr legislatíva. Hoci sme členmi Európskej únie už 20 rokov, stále sme akoby nenasadli na ten správny vlak. Európska hierarchia odpadového hospodárstva absolútne nerezonuje so slovenskou ekonomickou hierarchou a realitou. Závažné problémy riešia aj samosprávy. Tie sú často nútené neustále zvyšovať poplatky za odpad, učiť obyvateľov triedeniu odpadov, najmä nepopulárneho kuchynského odpadu, ktorý v lete pôsobí v hnedých nádobách nepríjemný zápach či vyžadovať kompostovanie záhradného odpadu. Svoje o tom v zaujímavej prezentácie tlmočila za Úniu miest SR Zuzana Čachová. „Ak nie sú dobre komunikované všetky pripravované legislatívne zmeny, tak si potom prax vynúti ich zrušenie, oddialenie alebo zmenu na možnosť, čiže z povinnosti sa zrazu stane možnosť,“ uviedla Zuzana Čachová na margo legislatívnych zmien, ktoré sú v niektorých prípadoch šité horúcou ihlou. Skvelým príkladom je zavedenie povinnosti množstvového zberu drobného stavebného odpadu pre samosprávy, vyhlásený už v roku 2016. O dva roky neskôr sa legislatíva musela zmierniť a stala sa len možnosťou, nakoľko pre samosprávy to bolo veľmi obtiažne. A to aj napriek tomu, že podľa Čachovej bola táto zmena prínosom.
Svoje poznatky a skúsenosti prezentoval aj prezident Zväzu automobilového priemyslu SR, Alexander Matušek. Keďže jedným z trendov, ktoré naberajú na intenzite je aj elektromobilita, na ktorú je úzko naviazaná recyklácia elektrických batérií z vozidiel, treba sa nad touto výzvou nielen zamýšľať ale aj konať. Slovensko na túto výzvu nie je podľa Alexandra Matušeka pripravené, hoci v zahraničí sú na tom o niečo lepšie. „V Poľsku sa už stavia, v Českej republike už majú schválené dva projekty, no na Slovensku sa nedeje nič,“ upozornil prezident Zväzu automobilového priemyslu SR.
„My sa na odpady pozeráme ako na zdroj, niekto ako na problém. No pre nás je to príležitosť,“ povedal možno prekvapivo riaditeľ pre stratégie a rozvoj Brantner Slovensko a konateľ CEBZ, s. r. o. Peter Pajerchin, ktorý nevidí situáciu s odpadmi na Slovensku vôbec tragicky. Hoci produkujeme čím ďalej tým viac odpadu, čo na jednej strane spôsobuje problémy, na tej druhej sa majú ľudia Slovensku čoraz lepšie. Zároveň nám však vyplýva povinnosť znížiť skládkovanie do roku 2035 na 10 percent a úroveň recyklácie zdvihnúť na 65 %. „Toto sú výzvy, ktoré nás čakajú, ten dlhodobý cieľ. Preto som rád, že pán Malček robí takúto konferenciu, pretože by mala vzniknúť platforma, ktorá podporí spoluprácu,“ vysvetlil Peter Pajerchin. Pán Pajerchin predstavil na konferencii najnovší projekt technológie zpracovania komunálneho odpadu ktorý realizuje spoločnosť Brantner spoločne s SPP.
Významné podnety priniesla panelová diskusia s naozaj na slovo vzatými odborníkmi. Generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen Oliver Šujan, generálny riaditeľ firmy Kosit Marián Christenko, prezident Združenia organizácií verejných prác Peter Kuba a majiteľ spoločnosti Redox Roman Malček živo preberali budúcnosť odpadového hospodárstva, ktorá skrýva množstvo problémov čakajúcich na vyriešenie. „Sústreďujeme sa na to, aby sme vyzbierali dostatok suroviny pre už existujúce recyklačné kapacity, v takej kvalite, aby sa celý proces recyklácie zjednodušil,“ reagoval na otázku o plánovaní nových kapacít súvisiacich s recykláciou plastov Oliver Šujan. Marián Christenko poukázal na nezmyselnosť množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu v kolektívnej bytovej výstavbe(sídliská),v IBV ho odporúča len ako výsledok slobodného rozhodnutia samosprávy,nie ako zákonnú povinnosť.V mestách kde je efektívne zavedený dlhoročný triedený zber odpadov zavedenie množstvového zberu nezníži celkové množstvo zmesového komunálneho odpadu.Peter Kuba poukázal na zbytočnú duplicitu v zbere a zhodnotení kuchynských odpadov a BRO odpadov.Prečo musia obyvatelia miest povinne triediť tieto odpady a následne financovať povinnú úpravu týchto odpadov,ktoré sa aj tak nachádzajú v nádobách na zmesový komunálny odpad?
Svoje bohaté skúsenosti na prvom ročníku Odpadového summitu prezentoval spolumajiteľ skupiny WOOD & Company a predseda predstavenstva spoločnosti Kosit, Ľubomír Šoltýs. Naprieč Slovenskom spracováva Kosit odpad od 850-tisíc obyvateľov z viac ako 350 miest a obcí. Budúcnosťou je však podľa Šoltýsa spoločnosť bez odpadov a aj preto sa zameriavajú na projekty ZEVO. „ZEVO s kapacitou100-tisíc ton a triediaca linka schopná vytriediť 30-tisíc ton odpadu dokáže vyprodukovať teplo v objeme 33-tisíc MWh a elektrickej energie v objeme 60-tisíc MWh,“ uviedol vo svojej prezentácií Marián Šoltýs. Odpad tak môže byť výborným zdrojom energie a takmer všetok môže byť racionálne využitý.
Pomôcť pri hľadaní riešení problémov v odpadovom hospodárstve môžu aj odpadové hospodárske eurofondy. O ich možnostiach hovoril Peter Sládek, predseda predstavenstva poradenskej spoločnosti Euro Dotácie a. s., ktorá sa špecializuje na eurofondy pre odpadové hospodárstvo. „Možnosti ponúkajú štrukturálne fondy, environmentálny fond, novinkou je fond na spravodlivú transformáciu a čiastočne Plán obnovy a odolnosti, v ktorom je 6,5 miliardy eur,“ zdôraznil Peter Sládek. Dodal, že peniaze musia byť vyčerpané do roku 2026 a hoci sme už v polovici, čerpať tieto financie sa nám nedarí a mnoho projektov stojí.
Nabitú konferenciu uzavrel prednáškou organizátor Odpadového summitu 2024 a majiteľ firmy Redox, Roman Malček. Téma úpravy odpadov pred skládkovaním je doslova horúcim zemiakom, ktorý mal byť podľa smerníc Európskej únie už dávno vyriešený. „Slovensko malo znížiť množstvo odpadu na úroveň z roku 1995 už k 31. 12. 2020. No do dnešného dňa sa tak nestalo a o pár mesiacov bude naša krajina už štvrtým rokom v omeškaní,“ začal nelichotivé štatistiky Roman Malček. Slovensko prijalo v rokoch 2013-2023 niekolko opatrení,ktoré mali pomôcť k zníženiu skládkovania komunálnych odpadov. Zavedenie povinného zberu kuchynských odpadov malo znížiť skládkovanie až o 40%,realita je v jednotkách percent,rozdanie desiatok tisíc kompostérov po obciach úroveň skládkovania takmer neznížilo vôbec.Zákaz používania jednorazových plastových obalov znížilo skládkovanie o 1%.
„Veľmi dôležité, pre znižovanie miery skládkovania, je čo najrýchlejšie vybudovať dostatočné kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov a definitívne spustenie povinnej úpravy odpadov pred skládkovaním ,“ upozornil Roman Malček. Jedným z riešení je aj budovanie biodomov, v ktorých sa hygienizuje podsitná-tzv.biologická frakcia zmesového komunálneho odpadu. Výsledkom procesu úpravy frakcie je odpad, ktorý je stabilizovaný a spĺňa tak cieľ povinnej úpravy, elimináciu tvorby skleníkových plynov. „Sme pripravení pomáhať samosprávam a odpadovým spoločnostiam s riešením, v ktorom bude mať úprava odpadov zmysel a efektívne a kvalitné výsledky,“ uzavrel svojou prezentáciu Odpadový summit 2024 Roman Malček.
Partnerom konferencie bola spoločnosť LA NOTA, dodávateľ originálneho aróma marketingu priamo z francúzskeho Grass, ktorá sa postarala o prevoňanie koferenčnej sály. LA NOTA vaša prvá voľba pre profesionálny aróma marketing, voňavé riešenia a neutralizáciu vôní.
