REDOX-GREY

Kontaktujte nás

A. S. Jegorova 2, 984 01 Lučenec-Opatová pri Lučenci

Sledujte nás

Plošný zber kuchynského bioodpadu nie je zavedený nikde vo svete okrem Slovenska

Plošný zber kuchynského bioodpadu nie je zavedený nikde vo svete okrem Slovenska

Prvé skúsenosti so zberom odpadu z kuchyne ukazujú, že domácnosti zbierajú zlomok z plánovaného množstva.

Od začiatku, resp. polovice tohto roka sa zbiera kuchynský odpad vo väčšine miest a obcí Slovenska. Doteraz sa iba odhadovala produkcia domácností, vyseparované a spracované množstvo objem, zloženie, či tuhosť (tekutosť) materiálu.

Pár mesiacov po zavedení zberu už možno vyhodnotiť aj skutočnosť, ktorá sa podstatne líši od predpokladov. Hoci sa zber stále iba rozbieha. Firma Redox prezentovala prvé skúsenosti na základe dotazníkového prieskumu medzi samosprávami.

“Vo svete neexistuje žiadna krajina s plošne zavedeným zberom kuchynského bioodpadu. Takýto triedený zber preto nie je možné nikde odpozerať, využiť skúsenosti. Zopár talianskych miest alebo rakúskych obcí, ktoré takýto zber realizujú, je veľmi malá vzorka na to, aby si samosprávy, či zberové spoločnosti mohli spraviť obraz,” konštatuje Roman Malček, majiteľ firmy dodávajúcej komunálnu techniku.

Od začiatku, resp. polovice tohto roka sazbiera kuchynský odpadvo väčšine miest a obcí Slovenska. Doteraz sa iba odhadovala produkcia domácností, vyseparované a spracované množstvo objem, zloženie, či tuhosť (tekutosť) materiálu.

Pár mesiacov po zavedení zberu už možno vyhodnotiť aj skutočnosť, ktorá sa podstatne líši od predpokladov. Hoci sa zber stále iba rozbieha. FirmaRedoxprezentovala prvé skúsenosti na základe dotazníkového prieskumu medzi samosprávami.

“Vo svete neexistuje žiadna krajina s plošne zavedeným zberom kuchynského bioodpadu. Takýto triedený zber preto nie je možné nikde odpozerať, využiť skúsenosti.Zopár talianskych miestalebo rakúskych obcí, ktoré takýto zber realizujú, je veľmi malá vzorka na to, aby si samosprávy, či zberové spoločnosti mohli spraviť obraz,” konštatujeRoman Malček, majiteľ firmy dodávajúcej komunálnu techniku.

Tesne pred spustením zberuschváliloministerstvo životného prostredia vyhlášku so špecifikáciou nádob, ktoré sa na zber majú používať. Niektoré obce sa s povinnosťou vysporiadali po svojom. Napríklad nákupom nádob s roštom, ktorý však pri manipulácii ľahko vypadáva. Pôvodne bol síce určený na používanie v kuchynskom drese, no obec si spornú zákonnú povinnosť splnila. Rošty tak komplikujú život smetiarskym vozidlám a kompostárňam, kde ich obsluha musí ručne vyberať z masy odpadu.

Nechuť triediť

To však zďaleka nie je jediný problém so zberom kuchynského odpadu. Tým citeľnejším je množstvo červov v nádobách, výrazný zápach a vytekajúca tekutina, šíriace sa cez perforované steny. A zápach priťahuje hlodavce. Aj preto vzniká odpor obyvateľov k triedeniu tohto odpadu.

“Nie je to problém mesta. To si len splnilo nezmyselnú zákonnú povinnosť,” myslí si R. Malček. Nevýhoda oddeleného zberu kuchynského a zeleného odpadu je podľa neho v tom, že samotný odpad z kuchyne sa v lete ľahko mení z tuhého na tekutý a podlieha rýchlemu rozkladu. Aj pri vývoze raz týždenne je zápach značný.

“Výsledkom nechute ľudí triediť v tomto meste je, že ročná produkcia potom vychádza na 5 kg na obyvateľa. To je asi  1-2 % z celkového objemu vyprodukovaného odpadu. Podobný jav sa môže opakovať v iných samosprávach.”

Viac sa dočítate v článku na odpady-portal.sk : 

https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106315/plosny-zber-kuchynskeho-bioodpadu-nie-je-zavedeny-nikde-vo-svete-okrem-slovenska.aspx